I tá najkrajšia spomienka raz odíde

31. srpna 2014 v 0:37 | Siani |  úvahy
Ľúbim ťa.
Ľúbim ťa a nechcem odísť.
Chcem tu s tebou ostať.

Keď som v tej chvíli hľadela do jeho očí, piesok ma šteklil na celom tele, a za nami šumel oceán, chcela som, aby sa tá chvíla nikdy neskončila. V tej chvíli - práve toto bolo pre mňa všetko. Jeho náručie, a tá neskutočne exotická krása okolo nás. Vychutnávala som si každú sekundu, pretože som vedela, že sú posledné. O pár dní odídem. A ktovie, či ho už niekedy uvidím.

Niektoré lásky sa končia šťastne, a niektoré nie. Niektoré kapitoly v našich životoch musíme raz zatvoriť, a tie ostatné sa nikdy nekončia. No až keď som bola preč, späť doma - na mieste, ktoré som poznala celý život, no teraz tomu jedna vec chýbala, som si uvedomila, že sa mám báť možno niečoho iného. Že to nie je čas, ktorý zahojí bolesť. Možno, že nás z tejto bolesti vykupuje naša vlastná pamäť.

Akokoľvek silný bol každý moment strávený s tým, ktorých milujeme... keď raz budú preč a my máme žiť bez nich... možno len zabudneme na to, ako sme ich milovali. Aby sme sa s tým dokázali vyrovnať, aby sme s tým dokázali žiť. Možno i ja raz zabudnem, aké to bolo poletovať v obláčikoch zamilovanosti a priať si, aby som sa nikdy nemusela vrátiť späť. O pár rokov sa možno obzriem späť na tie časy, pousmejem sa nad svojou mladosťou a naivnosťou, a už to nebude bolieť. Možno je to dobré - pretože človek sa nemôže večne týrať spomínaním na časy, ktoré sa už nevrátia, a nemôže snívať o ľuďoch, ktorých k nemu už vietor času nezaveje. No možno v tomto spočíva tragédia ľudstva. V zabudnutých spomienkach, pretože všetky nás jedného dňa opustia. Tie najkrajšie... tie najsmutnejšie.
 

30/08/14

31. srpna 2014 v 0:25 | Siani |  denníčko-jedálniček
Včera sa mi stala jedna pomerne nepríjemná vec... večer som robila šnúru, a zdá sa, že som to prehnala, pretože mi po pár minútach neskutočne puklo niekde v bedrovej kosti. Odvtedy ma ľavá noha bolí aj keď sedím a nič nerobím, takže o nijakom cvičení sa hovoriť nedá. Takže prakticky som sa vlastnou hlúposťou na týždeň či dva vyradila z väčšiny cvičenia, ktoré robím. Ugh. Úžasné. Akurát toto teraz potrebujem. Dúfam, že ma to prestane bolieť čo najskôr (už teraz je to lepšie), no pre istotu si aj tak dám na chvíľu pauzu od takéhoto intenzívneho strečingu.

Navyše som mala na obed bryndzové halušky, čo je asi to najnazdravejšie jedlo, aké existuje v slovenskej kuchyni - ale nemôžem ich pomôcť, ja ich tak strašne milujem! Navyše som sa trochu obávala, lebo naposledy, keď som bola v blízkosti bryndzových halušiek, som si na pár dní pokazila celú diétu (to by sa asi koniec koncov stalo tak či tak...), no dnes som si povedala, že keď tie bryndzové halušky nebudem mať najbližších pár mesiacov, spravím si pred odchodom radosť...

raňajky. ražný chlieb [120kcal] s bystrickou pomazánkou [30kcal]
obed. bryndzové halušky [650kcal] s kyslou smotanou [120kcal], dve JoJo vexta [10kcal]
večera. čokoládovo-višňový jogurt [200kcal]
= 1130 kcal